História

Podľa obecnej kroniky dávno, na mieste, kde je dnes Nižná Polianka bol veľký les. V strede lesa bola polianka, na ktorej bola studnička s veľmi dobrou vodou. Okolo tejto studničky prechádzalo mnoho obchodníkov. Táto studnička sa aj dnes nachádza pri OcÚ Nižná Polianka. 

Pri tejto studničke sa usadil jeden bača so svojou rodinou, ktorá sa rozrástla a tak vznikla osada a postupne z toho vznikla dedinka. 
Na konci 13. storočia bola Nižná Polianka dôležitou obchodnou cestou na trase Bardejov – Nižná Polianka – poľská dedinka GRAB – Přemysel. 

Rusínska osada vznikla v polovici 15. storočia na zákupnom práve, ale jej územie sa spomína až v roku 1435. Poznáme o nej záznam z rokov 1553-1572, patrila makovickému panstvu. 
Avšak aj roku 1600 Nižná Polianka bola malou obcou – 6 gazdovských usadlostí, chyža šoltýsa s mlynom. V 17. storočí obyvatelia vyrábali šindle. 
Roku 1787 už ako veľká obec mala 33 domov a 201 obyvateľov, roku 1828 – 48 domov a 358 obyvateľov. 

Zaoberali sa gazdovstvom (poľnohospodárstvom), chovom dobytka a v 19. storočí sadovníctvom. 
Vysťahovalectvo postihlo Nižnú Polianku v polovici 19. storočia a po roku 1880. 
V 19. storočí bola v prevádzke tehelňa. 

V roku 1914 po ťažkých bojoch medzi ruskými a rakúsko-uhorskými vojskami Nižná Polianka bola do základu vypálená. V rokoch 1915-1917 bola znovu vybudovaná. Obyvatelia pracovali v lesnom hospodárstve a gazdovali. 

Aj počas druhej svetovej vojny Nižná Polianka utrpela značné škody. Cez dedinku prechádzal front. Občania boli z obce evakuovaní. Po II. svetovej vojne sa dedinka rokmi pretvárala do dnešnej podoby. 

Roku 1953 si súkromní gazdovia založili JRD. Časť Nižnopoliančanov rokoch socializmu pracovala v priemyselných podnikoch v Bardejove a Košiciach.